rea

Démonizovaná feministka. Musí byť škaredá, krátkovlasá, poriadne tučná a z dlhej chvíle kastrovať mužov. Feministka je tá, ktorú nikto nechce a preto bojuje proti mužom. Zaťažená svojim hlbokým komplexom menejcennosti spôsobeným nedostatkom mužskej pozornosti sa snaží tváriť, že mužov nepotrebuje ale pri tom tajne slintá po fešim z reklám na holiaci strojček. Feministky vlastne tvoria sektu do ktorej sa združujú, aby sa spoločne mohli hrať na mužov. Často ich môžeme vidieť na sústredeniach, ako na dvore hromadne vešajú na sušiak svoje čerstvo opraté trenky a recitujú pri tom manifest o svojej sile.

Pamätám si na moje stretnutie s prvou feministkou v mojom živote. Učila ma na základnej škole angličtinu a nielen, že sme z nej mali so spolužiakmi veľkú srandu ale ja som k nej okrem iného pociťovala i istý druh zvláštneho strachu. Pozorovala som ju a snažila som sa zistiť čo je na nej zvláštne. „Pochopiteľne“ si od nás hneď po prvých zmienkach o svojom presvedčení vyslúžila prezývku „lesba“. Zreteľne si spomínam ako u mňa razom stratila rešpekt a považovala som ju za nesmierne zraniteľnú a divnú. Predstavovala už spomínaný maskulinný typ ženy ale napriek tomu som ju intuitívne brala ako zraniteľnú, úbohú, chudinku.

Nevedela som pri tom o feminizme v tých dobách takmer nič. K uzáverom mi stačila len výchova antifeministickej  matky a celkové patriarchálne naladenie spoločnosti.

Možno sa však občas oplatí odpútať od tohto archetypálneho chápania a dovoliť si pozrieť sa na tieto ženy inou optikou. Feministka v mojom ponímaní nieje len členka organizácie. Je to každá, žena, ktorá vie, čo je to byť Ženou. Tá, ktorá pozná svoju hodnotu, svoje práva a nezatvára pred ich porušovaním oči. Miluje svojho muža, podporuje ho a rozmaznáva ale očakáva to isté i od neho.  Pracuje pre svojho šéfa s radosťou a prijíma aj hierarchiu pracovných pozícii vo svojej firme. Nevidí však dôvod prečo by mala trpieť oplzlé narážky generálneho riaditeľa alebo prečo by mala ukazovať nohy, keď žiada o dovolenku. Stará sa o svoje telo a je naň hrdá ale necíti potrebu degradovať ho na tovar. Vie, že týraná žena nieje zákonite hlúpa žena alkoholika. Nepopiera ba obdivuje mužskú silu ale zároveň pozná aj tú svoju. Ona ju nezneužíva a preto nestrpí, aby ju zneužíval niekto iný. Miluje svoje deti ale vie, že výrok „nedala mi syna“ môže jej partner povedať len prvý a posledný krát. Nedá si nahovoriť, že keď prizná, že má rada sex, prijíma rolu prostitútky zatiaľ čo jej sused sa za rovnakých okolností spoločnosťou  považuje za mladého zdravého muža. Feministka nehladuje. Vytvorila si dostatok priestoru, voľnosti pre vlastnú realizáciu. Nenechá si mužmi nahovoriť, že jej divoké inštinkty sú nežiadúce. Vie, že sa snažia ju o tom presvedčiť len pre vlastný strach z nich. Nepresvedčia ju, že jej ženskosť je slabosťou. Je nasýtená sebavyjadrením a životom. Vie a nehladuje. Len takto ako vyrovnaná ľudská bytosť môže byť nápomocná svojmu okoliu a svetu.